Už dlhší čas sa k čitateľom dostávajú v slovenských prekladoch autori....
Už dlhší čas sa k čitateľom dostávajú v slovenských prekladoch autori reprezentujúci hraničné polohy fantastiky. Jedným z ostatných prekladov takéhoto druhu písania je román Tieň Bafometa poľského spisovateľa Stefana Grabińskeho (1887 – 1936). Čitatelia sa mohli s dielom tohto autora stretnúť už vo výbere poviedok Šialená záhrada (Európa 2010) alebo V domě Sáry a jiné povídky (Volvox globator 2012). K jeho obdivovateľom patril aj Stanislaw Lem a nadšenie z jeho tvorby neskrýva ani China Mieville. Ten o ňom napísal dokonca pozoruhodnú esej pre The Guardian. Vyzdvihol v nej Grabińského schopnosti miešať filozofiu a newtonovskú a einsteinovskú fyziku. Zároveň spochybňuje prívlastok „poľský Poe", ktorý sa pri tvorbe Grabińskeho zaužíval. Práve úryvok z Mievillovho článku si môžu čitatelia prečítať na zadnom prebale knihy.
Dej Tieňa Bafometa začína očakávaním súboja dvoch veľkých rivalov – básnika Pomiana a racionálne zmýšľajúceho ministra Praderu. Praderu však niekto zavraždí a v pátraní po identite vraha sa Pomian ocitne v slede dramatických situácií, pričom vo viacerých z nich je prítomné nadprirodzené zlo, dokonca satanizmus. Časť deja sa v dvoch kapitolách presunie do alternatívneho sveta, staneme sa svedkami procesie s démonickým záverom. Grabiński konštruoval Tieň Bafometa akoby zrkadlovo: postavy nachádzajú svoj odraz nielen v alternatívnej skutočnosti, prejavy zrkadlenia sa objavujú v snoch, v nutkaní prísť na určité miesta, v podozrení známej tváre, zásahu z druhého sveta a pod. Vo fantazijných opisoch nájdeme odkazy na psychoanalýzu, okultizmus, špiritizmus, hypnózu a ďalšie smery typické pre weird fiction.
Hlavná postava Tadeusz Pomian je „ľudská beštia prebúdzajúca sa v jeho duši". Napriek tomu je v románe aj romantická línia s erotickými prvkami. Pomian nadviaže ľúbostný vzťah s vdovou po ministrovi Praderovi a začnú sa diať veľmi zvláštne situácie: objavia sa javy známe ako poltergeist a vyvrcholia v opise hrozivej špiritistickej seanse. Emocionálne stavy postáv zachytáva aj opis prostredia, v ktorom dochádza k duševným otrasom: „Nebom otriasli prvé kŕče brieždenia". Autor často využíva expresívny jazyk vykresľujúci bolestivé alebo naopak slastné stavy tela a duše.
Počas čítania Grabińskeho si uvedomíme, akí pozoruhodní autori psychologického hororu tvorili v prvých desaťročiach 20. Storočia, a títo autori ostávajú čitateľmi takmer nepovšimnutí. Pozornosť sa sústreďuje na „klasikov" ako E. A. Poe alebo H. P. Lovecraft, prípadne pár ďalších. Grabiński však nepísal o nič menej desivé príbehy. Ak má čitateľ navyše preferenciu čítať v slovenskom jazyku, tak z vydavateľstva Európa má už k dispozícii niekoľko skutočne pozoruhodných spisovateľov weird fiction. Navyše každú ich knihu sprevádza zasvätený a informáciami nabitý doslov, o ktorý sa v prípade Grabińskeho postaral Tomáš Horváth. Tieň Bafometa ponúka náročnejšie čítanie, ak však čitateľ prijme podobnú výzvu, zoznámi sa s nezvyčajnou podobou hororu a spozná dielo u nás málo známeho spisovateľa.
Ján Blažovský
zdroj: http://www.fandom.sk/clanok/recenzia-stefan-grabinski-tien-bafometa
