Spisovateľ Dušan Dušek o knihe Šabesový poklad a iné poviedky.

Tak ako sa drevorubač Šmerl v titulnej poviedke Šabesový poklad vyberie za svetielkom, ktoré mu má priniesť poklad, tak sa dá vybrať do celej knihy – a kráčať a kráčať – a nachádzať poklady. Autor, spisovateľ, dramatik a mysliteľ Jicchok Lejbuš Perec je niekoľkonásobným kúzelníkom.

Predovšetkým je kúzelníkom jazyka. Musí to byť nádhera – čítať ho v origináli, v jidiš jazyku, čiže, ako vraví jeho prekladateľ do slovenčiny Peter Ambros, v jazyku mamelošn, čo znamená v materčine, no rovnako je nádhera – čítať ho v slovenčine – a určite aj vo všetkých ostatných jazykoch, do ktorých bol preložený.

Už po niekoľkých vetách zistíme, že jeho slová a vety sú aj našou materinčinou.

Hocikde sa v texte ocitneme, očarí nás presnosť, obraznosť, rozprávkovosť, hĺbka, až iskrenie podobné tomu, ktoré vzniká pri nárazoch dvoch bielych kremeňov o seba.

Doslova na jazyku si vychutnáte jeho spojenia, chute tohto sveta, či už o tom, že treba strojiť svadbu tej dcére, ktorej prihára – a ktorú jej otec opatruje ako oko v hlave, ako zrenicu v oku, pričom oči sú bránou do raja, aby som ponúkol aspoň zopár odrobiniek z poviedky, ktorá sa v majstrovskom vedení ústredného motívu nazýva Sklopené viečka. Perecov jazyk ani sto rokov po jeho smrti v ničom nezostarol. Naopak – je hýrivo pestrý, stále živý, voňavý a radostný.

A tu znovu pripomínam skvelý preklad Petra Ambrosa, všetky tie detaily a bohatstvo jeho slovenčiny, adekvátny tón a mieru vo vyjadrení dobových jemností textu.

S radosťou je spojený humor. Perec je kúzelníkom veľmi citlivého a chápavého podávania všetkých smiešností, ktoré vždy korenia aj tie najťažšie ľudské osudy, práve tichým smiechom vyvažuje často kruté krivdy sveta, vždy má poruke tento hojivý fáč, ktorý vie prižmúriť oko nad nejakou tou slabosťou.

No najväčším kúzelníkom je Perec v pravom a najrýdzejšom kúzelníckom remesle – vo svojich príbehoch nám pred oči pričarúva a znovu a znovu zhmotňuje zmiznutý svet židovských generácií zo sklonku 19. storočia, aby nás nielen dojal a nadchol jeho veľkoleposťou, ale najmä preto, aby nám umožnil – a to nielen počas čítania jeho textov – stať sa účastníkmi veľkej židovskej kultúry. Pritom, na to, aby sa diali takéto, povedzme, veľké veci, mu stačí neuveriteľne málo, iba zľahka lusknúť prstami, nájsť dve, tri, štyri slová, ktoré sa v jeho vetách zmenia na ohňostroj hviezd.

Svetielko z titulnej poviedky privedie drevorubača Šmerla po nočnom blúdení v chotári späť domov – práve tam je jeho šabesový poklad. Naším pokladom, rovnako i domovom, je rovnomenná kniha od veľkého majstra Jicchoka Lejbuša Pereca.