Robert Musil bol rakúsky románopisec, dramatik a esejista.
Napísal dva romány, niekoľko zbierok poviedok a svojimi esejami prispieval do novín. Študoval v Berlíne filozofiu, experimentálnu psychológiu a matematiku, neskôr bol knihovníkom, redaktorom, krátky čas úradníkom rakúskeho ministerstva zahraničných vecí. Do roku 1933 žil v Berlíne, potom vo Viedni, v roku 1938 emigroval do Švajčiarska, kde takmer zabudnutý zomrel. Jeho dielo sa za jeho života nestretlo s veľkým úspechom a počas celej svojej literárnej kariéry trpel biedou. Dnes je pre svoj vycibrený štýl, zmysel pre detail, intelektuálnu hĺbku a celkové literárne kvality Robert Musil pokladaný za jedného z najvýznamnejších spisovateľov 20. storočia a jeho nedokončený román Muž bez vlastností (Der Mann ohne Eigenschaften), na ktorom pracoval viac ako dvadsať rokov, je vedľa diel ako Hľadanie strateného času Marcela Prousta, Odyssea Jamesa Joycea či Procesu a Zámku Franza Kafku považovaný za najdôležitejšie literárne dielo minulého storočia.
Robert Musil vydal zbierku troch poviedok Tri ženy v roku 1924, poviedku Drozd samostatne v roku 1928. Vydavateľstvo Európa vydalo všetky štyri poviedky spolu s troma esejami a obšírnym doslovom od Vincenta Šabíka spoločne pod názvom Tri ženy.
Témou poviedok sú vzťahy medzi ženou (milenkou, manželkou, matkou) a mužom. Muži konajú a myslia logicky, racionálne a chladne, sú nositeľmi deja, kým ženy svojou citlivosťou, intuíciou a akousi prírodnou múdrosťou a oddanosťou narúšajú mužom ich matematicky dokonalé svety. Poviedky, okrem Drozda, sú pomenované podľa žien, ženy však nie sú skutočnými hrdinami, hoci sú kľúčovými postavami príbehu, zostávajú relatívne pasívne. V skratke, poviedky sú napísané úplne z mužského hľadiska o mužoch a o účinkoch žien na ich mužov.
V prvej poviedke Grigia sa civilizovaný otec rodiny, inžinier-geológ dostane do horskej dediny, kde rozprávková krása a divokosť prírody a prírodných ľudí naňho pôsobí až psychadelicky. Prežíva ezoterické stavy a svoju lásku k manželke si zosobní do miestnej roľníčky, ktorá ho prijíma ako svojho milenca.
Portugalka je mystickým príbehom z minulosti, z čias rytierov a ich krehkých dám. Chladný a vypočítavý šľachtic von Ketten si do svojho hradu privedie krásnu manželku z ďalekého Portugalska. Krásnu pre potomstvo a zďaleka pre svoju nezávislosť. Ešte pred príchodom na hrad ju opustí, aby mohol pokračovať v rodinnej tradícii, a to bojovať s iným šľachticom o majetky. Boj je preňho jediným zmyslom života a podriaďuje mu aj svoje manželstvo. Jeho manželka ho však vytrvalo čaká a čas si kráti aj skrotením vlka. Nečakané víťazstvo a choroba šľachtica prinútia zostať na hrade so svojou manželkou, kde sa môžu konečne spoznávať.
Tonka je príbeh o vzťahu medzi mužom, nadaným vedcom a vynálezcom z dobre situovanej rodiny a ženou, nevzdelaným a chudobným dievčaťom, ktoré bojuje vo viacerých líniách: proti predsudkom, meštianskej morálke a ekonomickým problémom. Zároveň sú skúšaní rozdielmi vo vnímaní sveta a jeho zákonitostí medzi partnermi. Jednoduchosť, naivita, ale aj tajomnosť Tonky fascinuje jej vedecky založeného priateľa. Ako racionálne uvažujúci človek vedec nechápe jej neschopnosť formulovať svoje pocity, pohnútky, pričom jej bytie je stále prirodzené, intuitívne a muž postupne stráca nad Tonkou svoju rozumovú nadradenosť. Tonka otehotnie a ochorie v čase, keď jej priateľ nebol s ňou, a preto nemôže byť otcom jej dieťaťa. Ona tvrdí, že mu bola verná a on jej chce veriť, no nemôže. Ostáva s ňou a prežíva vnútorný rozpor medzi potrebou niekoho mať rád a dôverovať mu a racionálnymi a vedeckými dôkazmi Tonkinej nevery.
Posledná poviedka Drozd pozostáva z troch samostatných príbehov, ktoré rozpráva muž svojmu priateľovi z detstva. Spája ich rozprávačova matka v podobe vtáka drozda. V prvom príbehu si pri počúvaní spevu vtáka muž uvedomí klamlivosť svojho života a opúšťa svoju spiacu ženu. V druhom mu počas prvej svetovej vojny spev vtáka – letiaceho šípu – zachráni život a až v treťom príbehu sa poslucháč dozvie o premene matky na drozda. Vo všetkých troch príbehoch rozprávač zažíva iné stavy vedomia, v ktorých mu cez drozda prehovorí „vyššia moc" a on pochopí súvislosti.
Doslov Vincenta Šabíka sa podrobne venuje nielen osobe a dielu spisovateľa, ale každú poviedku rozoberá z hľadiska významového, štylistického, historického aj estetického.
„Musilova poetická reč sa vyznačuje bohatou obrazotvornosťou zameranou na uchopenie zložitých a subtílnych citových zložiek ľudského ja a vedomia, ktoré sú dostupné umeleckej mágii, mágii slova a štýlu, je plná parabolických scén, symbolických znakov, sugescií, ktoré nemožno ihneď a do konca pochopiť..."
Tri ženy je kniha náročná na svojich čitateľov, núti ich premýšľať a neostať vo svojej myšlienkovej konformite, a to je presne to, čo literatúra má s čitateľom robiť.
Lucia Jančovičová
