Kniha je výberom na Slovensku doteraz nepublikovaných poviedok, esejí a publicistických článkov, spojených obrazom L. N. Tolstého (1828 – 1910).
Ruský literárny génius celý svoj život zasvätil hľadaniu pravdy, ľudskosti, boju proti všetkým možným formám násilia páchaným na ľudskej bytosti a príčinám biedy, duchovnej degradácie, neslobody a mravného úpadku. Veril, že neustála komunikácia so svedomím, úprimná spoveď, sebaanalýza a ustavičné sebazdokonaľovanie sa môžu stať základom novej viery.
„Štát, to sú orgány moci. A orgány moci, to sú ľudia, ktorým odovzdávame do rúk svoj život. Sú to nejakí mimoriadni ľudia? Tí najlepší alebo aspoň najsilnejší? Ani jedno, ani druhé. Sú to ľudia, ktorí si buď vďaka dedičstvu, alebo vďaka svojej bezcharakternej zvrátenosti uzurpovali moc, ako Napoleoni či Kataríny, alebo ktorí si náhodou vďaka svojej šikovnosti, takisto nemorálne, podvodom zariadili svoje zvolenie. Také sú orgány moci. Ich sila spočíva v tom, že my sami ich zo všetkých síl podporujeme."
Preložila Ivana Kupková, autorom doslovu je Valerij Kupka.
