Literatúra je bohatá nielen na všeobecne známych autorov...
Literatúra je bohatá nielen na všeobecne známych autorov, ale aj na zabudnutých. William Hope Hodgson (1877 – 1918) patrí skôr medzi menej známych, no o to pozoruhodnejších spisovateľov. Na začiatku 20. storočia totiž vytvoril postavu detektíva Carnackiho vyšetrujúceho prípady s podozrením na paranormálnu aktivitu. Zlo má rôzne podoby, nadprirodzené aj ľudské. Žánrovo sa príbehy v knihe Brána do sveta príšer pohybujú od hororu po detektívku, pričom témy sú strašidelné a zlovestné. Prekliaty dom; brána medzi dimenziami, cez ktorú do nášho sveta vstupujú príšery; strašidelná loď; duchovia, ale aj obyčajná zlomyseľnosť, podvod a zlé úmysly ľudí.
Napriek určitej jednoduchej kompozícii deja pôsobia poviedky s vymenovanými témami viacrozmerne, lebo taká je aj kombinácia emócií, rozumu, symboliky, s ktorou pracujú. Dokonca aj nadprirodzené javy sa dejú na základe nejakého dôvodu. Pomôcť nájsť vysvetlenia týchto niekedy zdanlivo nepochopiteľných príčin je úlohou rozumu. Postava Carnackiho stelesňuje konflikt medzi racionalitou a svetom mimo bežnú realitu. Podlieha emóciám, ale dokáže nájsť duševnú rovnováhu tam, kde iní v kontakte s tajomnom zlyhávajú.
„Myslím, že to je dobrý príklad, ako sa vo vypätých okamihoch ľudia pokúšajú vzájomne oklamať, pretože moja myseľ nebola ochotná plne prijať ani jedno z týchto vysvetlení. Snažte sa predstaviť seba na mojom mieste a zistíte, aké absurdné sú občas naše pokusy zdôvodniť, čo sa vôkol nás deje."
Jednou z hlavných tém poviedok je strach ako základný psychický stav prejavujúci sa v kontakte s neznámym javom. Strach podľa Carnackiho robí ľudí vnímavejšími voči nadprirodzeným javom. V poviedke Dom na konci ulice platí, že čím viac sa niekto bojí, tým skôr uvidí prízrak ženy. Carnacki tiež nie je žiaden hrdina bez pocitov. Neváha svoje obavy a strach priznať, dokonca ho hrôza takmer ovládne. Pozoruhodná je aj Carnackiho vlastnosť spoliehať sa v kritických chvíľach na magický rituál, prostredníctvom ktorého dokáže izolovať potenciálne nebezpečenstvo. Mágia a racionalita robia z Carnackiho chodiaci paradox.
V Hodgsonových prózach vidíme kombináciu vedeckých znalostí a okultných rituálov. Okultizmus so sebou nevyhnutne prináša symboliku, je to jeho jazyk. Prostredníctvom symbolov sa dokáže lepšie vyjadrovať aj psychika a Hodgson si toho bol, zdá sa, dobre vedomý. V poviedkach Neviditeľný kôň a Prasa vystupujú napríklad zvieratá známe z ikonografie alebo z biblických príbehov, ale v Hodgsonovej interpretácii prinášajú zlo. Niektoré príbehy majú úplne racionálne vysvetlenie, iné presahujú hranice nášho sveta, dokonca sa objavia aj také, ktoré sú kombináciou zlých ľudských zámerov a nadprirodzených javov.
Sympatické na Carnackim je, že príležitostne nedokáže všetko vysvetliť, dokonca ani konanie ľudí. Dá sa to vnímať aj ako autorská chyba, lebo žáner klasickej detektívky nepustí a má pomerne prísne pravidlá, detektív však takto pôsobí ako normálny človek a nie ako vyumelkovaný superhrdina zo súčasných príbehov. V doslove Peter Uličný zasväcuje čitateľa do života a diela spisovateľa, čo je mimoriadne užitočné. Približuje tak širší kontext autorovej tvorby a dozvieme sa aj iné zaujímavosti. Doslovy v knihách z vydavateľstva Európa tvoria výraznú pridanú hodnotu. Kniha Brána do sveta príšer by rozhodne nemala ujsť pozornosti žiadneho priaznivca detektívky a hororu.
Zdroj: http://www.fandom.sk/clanok/recenzia-w-h-hodgson-brana-do-sveta-priser
