Holanďan Johan Huizinga (1872 - 1945) sa preslávil najmä dvoma knihami, medievalistickou prácou Jeseň stredoveku (1919) a kultúrnofilozofickou štúdiou Homo ludens (1938).
Výber esejí jedného zo zakladateľov modernej kultúrnej histórie približuje túto osobnosť európskej vzdelanosti prvej polovice minulého storočia ako vnímavého autora a mysliteľa, ktorý mal nielen presné predstavy o základoch európskej civilizácie a kultúrnom jestvovaní jednotlivca i spoločnosti, ale aj o poslaní modernej historickej vedy.
Holanďan Johan Huizinga (1872 – 1945) sa preslávil najmä dvoma knihami, medievalistickou prácou Jeseň stredoveku (1919) a kultúrnofilozofickou štúdiou Homo ludens (1938). Okrem toho je však aj autorom mnohých ďalších kníh a esejí z oblasti ranomoderných európskych dejín (napr. Erasmus, Kultúra Nizozemska v 17. storočí), z dejín USA (Človek a dav v Amerike, Amerika, ako žije a myslí), z indickej literatúry (Vidušaka) a takisto kritických diel o úpadku modernej západnej civilizácie v 20. storočí (V tieňoch zajtrajška, Zhanobený svet). Vo všetkých týchto dielach sa prejavil aj ako skvelý literát. V roku 1942 ho pre jeho názory zatkla nacistická okupačná správa Holandska, zomrel v internácii krátko pred jej pádom.
„Súčasný záujem o Huizingu pramení zo skutočnosti, že sa v oblasti poznania človeka a kultúry sústredil na jedinečnosť javov, a podobne ako na prelome 19. a 20. storočia vyslovili viacerí humanitní vedci pochybnosti o pozitivistickom svetonázore a redukcionizme Comteovej metódy vo vedách o človeku, tvorí aj Huizingovo dielo uholný kameň autonómnej humanistiky," napísal o Huizingovi literárny vedec Adam Bžoch.
Zdroj: http://kultura.pravda.sk/kniha/clanok/402662-johan-huizinga-kulturnohistoricke-eseje/
